Múdrosť majstra Mušiho

Našim najpopulárnejším športom je futbal. Chlapčenský tím má seriózne tréningy dva razy do týždňa - a samozrejme pre zábavu sa tu futbal hrá temer nonstop. Prekaziť ho môže prietrž mračien, skúšky (ale nie príprava na ne) a výlet do nákupného centra. Dievčenský tím je výrazne slabší: je zložený z niekoľkých amazoniek, čo trénujú s chlapcami a doplnený nadšencami. Ako ale takúto skvadru pripraviť na medziškolský turnaj?

Vstup majstra Mushiho. Ten hovorí nasledovné.

Zásada prvá: Zaparkuj autobus!

zdroj: necyklopédia

Zásada druhá: Nacvič penalty! 

zdroj: Gary Hershorn/Reuter

Lepšie než Taliansko v 1990.

A výsledok? Dievčenský tím ALA sa na turnaji prebojoval do štvrťfinále. Samozrejme nejaké zápasy vyhrali v rozstreloch...

Tkanina reálií

autor: Varuna Herath

Prvých päť rokov to bolo šťastné detstvo. Potom prišla občianska vojna. Pohľad na susedu, ktorá akoby spala na zemi. Útek do buša a skrývanie sa. Ovocie ako zdroj potravy. Správy o tom, že deda v armáde zavraždili. Neskôr škola OSN pre detských vojakov, kam ma poslali vlastní rodičia, čo videli, že túžim veci napraviť vlastnými rukami. Odlúčenie od rodičov. Správy o umučení mamy. 

Časť mojich kamarátov je vo väzení za kritiku režimu. Niektorí sa odtiaľ už nevrátia, iní na sebe nesú jazvy. Udalosti posledných mesiacov si vyžiadali životy dvoch bratancov: zabili ich pre ich kmeňový pôvod. A pred pár týždňami mi prišla správa, že brat je nezvestný. Ak by sa nevrátil, pripomeniem si mamine slová, že väčšieho hrdinstva než položiť život za domov nie je.

Aj takéto sú príbehy z Afriky.

Kapské mesto a okolie za šesť hodín

Trasa a program
Masová prehliadka Kapského mesta a okolia za šesť hodín sa koná raz ročne. Počet účastníkov je okolo 11 000, ale nebojte sa, organizátori to dobre zvládajú. Celé to začína o 6:30 ráno na Dean's Street oproti liehovaru - South African Breweries, čo by našincov mohlo istotne nalákať. Prvá časť trasy vedie prebúdzajúcim sa mestom skoro priamo na juh po Main Road. Široké bulváre, práve sa otvárajúce obchody a všetko jemne dole z kopca. Nádherná vychádzka. Asi po 70 minútach sa dostávame na dohľad Indickému oceánu a môžeme obdivovať okrajové štvrte Muizeberg, Clovelly a Fish Hoek. Vľavo oceán a napravo strmý vŕšok.

Vo Fish Hoek odbočíme vpravo, keďže našim ďalším cieľom je pobrežie Atlantiku a vyhliadková cesta okolo Chapman's Peak-u. Chapman's Peak síce nie je ani Annapurna, ani Kriváň, ale ten kúsok od mora naň nám trochu dá zabrať. Samozrejme je to dobre známa vychádzková trasa (aj pre mamičky s kočíkmi), takže veľkú drinu ani pot neočakávajte. 

Tu sa dostávame za polovicu našej cesty. Najvyšší čas vyrobiť fotodokumentáciu. Organizátori exkurzie poskytujú vzorku s davmi bežcom, ale tých si nemusíme všímať. O mnoho viac je zaujímavá geológia stráne Chapman's Peaku a  rôzne ukážky eróznej činnosti.

Naša trasa vedie ďalej zostupuje k Hout Bay, kde vidíme Atlantik a vcelku vkusnú hotelovú architektúru po ľavej ruke. Ďalej pokračuje tichou, prechádzkovou cestou v lesnom teréne okrajom Stolovej hory.  Oproti slnečnému a vcelku veternému prostrediu predtým je to zásadná zmena. Posledná etapa vedie dole z okraja hory na Rhodes Rd. a Union Ave. Menej vábny je kúsok okolo rýchlostnej cesty, ale to je už len kúsok od konca trasy. 

Ten je na rugby štadióne University of Cape Town. Tam sa ale zasa motajú nejaké športové typy. Čo má tá Južná Afrika so športom?!
 
Plná, kontinuálna penzia
Jedlo a všetky nápoje sú v cene. Samoobslužné bufety sú každé 2-3 kilometre a výber nápojov je obrovský. Voda, cola, powerade (športová žbrnda), azda aj nealko pivo. Pite, koľko vám hrdlo ráči. Alebo koľko znesiete. Jedla je tiež dostatok. Varené zemiaky, čokoládové tyčinky, akési jedovato-vyzerajúce športové nechutnosti. Kuchynská soľ. Ako Stredoeurópan cítim ujmu, že organizátori zabudli na klobásky, špekáčky a langoše. Bude im veru treba napísať. Účastníci-absolventi trasy majú v cieli ešte väčší výber - a tí zo zahraničia môžu zasa jesť a piť bez obmedzenia.

Extra
Napodiv sú po trase aj masážne stanice. A zadarmo. Možno ak by vás rozboleli nohy. Ešte prekvapujúcejší je výskyt domácich vo veľkom počte. Tí sú z vás napospol vo vytržení a akoby sa vás snažili  pri prehliadke povzbudzovať. Nikdy som pri exkurzii tak euforický pocit nemal. Akcia má aj veľký kultúrny rozmer. Na začiatku si môžete zborovo zaspievať juhoafrickú hymnu (v piatich jazykoch), po ceste vás sprevádzajú muzikanti, speváci, garážová produkcia, japonské bubny...

Cena a jej analýza
Okolo 80E. Nie zlé na jeden deň. V balíčku účastníka sa nájdu aj užitočné veci ako opaľovací a hydratačný krém, aj zbytočnosti typu športový šilt a nebezpečne vyzerajúce zelené tričko s nápisom Prastará Vzájomná. Doteraz neviem, kto to je, ale stretnúť by som ju nechcel.

Celkový dojem
Asi by to išlo prejsť aj rýchlejšie za šesť hodín. Málo shoppingu po trase. Všade sa motajú bežci. Chýba pivo. Žiadne zvieratá charakteristické pre región: ani ťava, ani hroch, ani nosorožec. Príliš veľa ľudí a málo individuálneho prístupu zo strany sprievodcu. Absentuje prehliadka liehovaru. Prečo sú domorodci oblečení európsky? Inak môže byť. Aj keď výhľad na Dolných Honoch je stále lepší.