Raňajky

Jedna z prvých otázok ohľadom nového miesta z domova tradične býva: "A čo tam jete?" Čím vzdialenejšia alebo exotickejšia krajina, tým nástojčivejšie býva otázka položená. Rád odpoviem. Na raňajky dnes bola pečeň (pečienka), varené huby s paprikou v paradajkovej omáčke a ovsená kaša. Čistá divočina, niee?

 

Keňskí poslanci a kuchárky na ALA

Keď som sa v piatok opýtal Vincenta, či príde na učiteľské posedenie poobede, odvetil, že má veľa práce, ale technicky sa dostaví. (I'll make a technical appearance.) V sobotu mi presnejšie dokreslil kontext: V Keni  - čudujte sa! - sa poslancom nechcelo chodiť do práce, tak tam zaviedli zákon, ktorý ich mal kontrolovať. Keďže vynachádzavosť lenivca vždy predčí tvorivosť zákonodarcu, rýchlo prišli na systém, ako zákon obchádzať. Ako iste tušíte, kľúčom je "dostavenie sa" a asi aj vykonanie nejakej práce (azda hlasovania?). Tak je aj zákonná povinnosť splnená, aj poslanec získa dostatok času na iné aktivity. Možno sa dá špekulovať, že Keňa je na tom (v porovnaní s krajinou pod Tatrami) vcelku dobre, lebo sa aspoň o efektívny spôsob vymáhania dochádzky pokúsila...

Zdvorilosť tu niekedy našinca prinúti pokrútiť hlavou. Ako v piatok, keď mi po vydaní obeda  povedali "Thank you for eating veggies" - ďakujeme, že jete zeleninu. Zvyk-nezvyk bolo to milé a myslené vážne.

 

Presilovka

Žartovne tak zvyknem označovať situáciu, keď je na hodine viac učiteľov. Typická situácia je práve jeden. Dynamika hodín i jednotlivých situácií sa v prítomnosti viacerých vedúcich zásadne mení. Možno prvý raz som mal možnosť sledovať tento jav na cvičení zo termodynamiky a štatistickej fyziky II, ktoré viedli Jindřich Kolorenč a Sam Zajíček.

Vedecký výskum (Scientific Research), ktorý tu vediem, priam k viacerým učiteľom na hodine nabáda. Z Vincenta najskôr hovorila skúsenosť, keď začiatkom roka rezolútne vyhlásil, že na spojenej hodine budú všetci. A ak bude treba, pomôžu mi. Včera sa to zasa raz pekne ukázalo.

Snažil som sa zdôrazniť hodnotu predošlého bádania, ktoré zvedavec typicky parafrázuje alebo priamo cituje. Do vlastného textu potom vloží aj odkaz na citované dielo, referenciu. Na ALA preferujeme systém MLA. Keď som mal pocit, že je skoro hotovo: vysvetltil som, na čo to je, aj ako sa to robí, prišla prvá otázka. "Aký to citovanie má zmysel?" Vravím, ušetríš si prácu, nemusíš robiť všetko sám. "A dá sa literatúre veriť?" S istou opatrnosťou som povedal, že väčšinou áno a jemne nadpriadol, že nie je zdroj ako zdroj, viď napr. historické zdroje. Dodal som, že bez východísk už vážne nič poriadne neurobíme. Nestačilo. "A čo ak v práci nepoužijem žiaden cudzí zdroj?" Ozval sa Theo (fyzik) a odvetil, že to by bolo prinajmenšom veľmi nezvyčajné. "Ale počul som, že Einstein necitoval, písal to sám." Postavili sme dvojblok: ja som vehementne vyhlásil, že ab initio sa publikuje menej než tisícina článkov. A Teo veľmi veselo dodal, že dá sa písať aj tak, a aj s citovaním lifestyle rubriky novín pri výskume o príťažlivosti medzi oboma pohlaviami. Výsledok bude rovnaký. "Kto si myslíš, že ti to bude publikovať?" "Nikto. Vôbec nikto." (Tu si predstavte trochu vyčítavý, trochu posmešný tón, ktorý si fyzici priam kultivujú.) Toto už zabralo.

Keď už študenti unavení z MLA koncom hodiny vyzerali trochu zvädnuto, Vincent im poradil, aby si z MLA nerobili ťažkú hlavu. Nech nezabudnú na in-text referenciu, zoznam literatúry na konci a odkaz, kde sú podrobnosti MLA dobre popísaná. Koniec-koncov práce pre nás budú písať v jemne modifikovanom systéme. Opäť to bolo aj fakticky správne, aj vynikajúco načasované. Vincent to takto vie.

Viac učiteľov na hodine je jednoznačne prínos. Keď nič iné, človek vpredu je často zamestnaný plánom hodiny/učivom a má menej času čítať triedu.

Ešte jedna poznámka. Racionálne (viď hore) ľuďom veci občas neviete vyhovoriť. Niekedy sa dá oprieť o emócie, čo typicky funguje rýchlejšie.

Milé maličkosti

Počas zhromaždenia akadémie včera boli odovzdané vý-mesačné (copyright R.N.) ceny Unsung Heroes, neviditeľní hrdinovia. V kategóriách učiteľ a študent boli potleskom, spokojným krikom i rámusom ocenení ľudia, o ktorých si ich okolie myslí, že si to zaslúžia za svoju prácu či prínos pre ostatných. To, že laureáti neboli vybraní náhodne dokladá neuveriteľná odozva po ich vyhlásení. 

Niekomu by sa mohlo zdať, že deklarácie hodnôt sú v škole dobré akurát na to, aby dokumenty boli trikrát dlhšie a vyzerali moderne. No jednou z tunajších hodnôt je vďačnosť a myslím, že včerajšie ocenenia idú presne ruka v ruke s týmto princípom. A ešte to bolo aj veľmi milé a pozitívne.

A mená? Učitelia: Gavin, Suzanne (je tu 2 mesiace!), študenti: Divine a Sanya.

Obdobie dažďov

Včera dve búrky a zrána lejak ako z krhly. Na Slovensku by sme išli kontrolovať povodňovú situáciu. Tu je našťastie jediným dôsledkom pokles teploty o cca 15C. Na 13C, čo je údajne o jeden celý viac než aktuálne v Bratislave. Milým dôsledkom prestávky v daždi je výskyt mnohých zvieracích obyvateľov campusu v okolí quadu. Aj sú hladní, aj študenti ešte nevyliezli (je 11.50).

Okrem zmoknutých hadida bolo možné vidieť modré aj oranžové vtáčiky. (Aktuálne je to najpresnejšia biologická klasifikácia, čo mám: pre pokročilých dodávam, že sú to spevavce.) A ak by ste si mysleli, že v nedeľu sa môžete po campuse pohybovať bezpečne, tak pozor na Bones-a.

   

Školy, tituly a aktivita

V stredu sme sa vybrali do dvoch škôl v Sowete, predmestí alebo súmestí Johannesburgu. Asi dva roky sme súčasťou projektu vzdelávania ich učiteľov a zavádzania nových metód do vyučovania. Na túto návštevu som sa veľmi tešil, lebo to malo byť moje prvé stretnutie s prostredím verejnej školy v Južnej Afrike.

V oboch školách sme dostali pohostenie a viedli veľmi zdvorilé reči "in the spirit of best African tradition..." (V zmysle našich afrických zvykov...), keďže išlo o prvú návštevu v sezóne. A jedinú nadlho, keďže verejné školy bežia podľa iného kalendára ako ALA. Dôvod je prozaický: v lete je v škole voľno. U nás má prioritu nadväznosť na akademický kalendár v USA a UK. 

Obe školy: Fons Luminis aj Tetelo sa snažia robiť, čo sa dá. Fons Luminis má aj dosť dobrú povesť a na základe prvých dojmov aj skúsený a dobre plánujúci personál. Ale aj nového riaditeľa, ktorý sa hrdí množstvom funkcií v škole a možno zamýšľa optimalizovať počet učiteľov. Aj to sa dá dozvedieť za krátku dobu, keď s niekým spolupracujete pár rokov. V Tetelo nám zasa prezradili, že počet žiakov v triede sa môže vyšplhať na 48.

Súčasťou môjho oddelenia (po učiteľsky PK, predmetovej komisie) je Vincent Tago. U nás učí chémiu. Keď ho Michael predstavoval, uviedol ho titulom Senior Master. Napriek tomu, že tie slová znamenajú veľmi konkrétnu pozíciu v hierarchii, nedá sa ubrániť pocitu, že mať takýto titul je jednoducho cool. Nie len Mast' (!) ale aj Senior.

Vtipkovanie zasa raz funguje. V pondelok bol termín na odovzdanie rešerše na Scientific Research (Vedecký výskum, to tu učím). Časť prác ešte stále nedorazila. Jedným z vinníkov je M. Keďže už začínam strácať trpezlivosť, tak som sa Seguna, obľúbeného šéfa oddelenia EL, opýtal v prítomnosti M, aký telesný trest je primeraný odovzdaniu úlohy šesť dní po termíne. Jeden konkrétny stredoveký som aj navrhol a on ho pochopiteľne schválil ako primeraný. Poďakoval som, vrhol posledný pohľad na M a odišiel. Ešte som započul otázku: "To sa týkalo teba, dieťa moje?" O desať minút som

z kuchynky (desiata!) uvidel M a Seguna ako sa ďalej rozprávajú. Čo začalo žartom, pokračuje rozhovorom mentora so svojím študentom. Ale nenastalo by, ak by Segun sám nebol všímavý voči tomu, čo sa deje okolo neho. Ak by sa nestaral.

Riadenie: moc a zodpovednosť

Ešte začiatkom septembra bolo treba študentským firmám vysvetliť význam a hodnotu tzv. boards. Laicky si myslím, že najlepší preklad je asi predstavenstvo: kolektívny orgán, ktorý bezprostredne firmu neriadi, ale schvaľuje a plánuje všetky dôležité rozhodnutia. Ľudia z EL sa rozhodli, že najlepšie študentom fungovanie board-u (ten resp. toten b.) vysvetlí náš riaditeľ, Chris. Dôvody na to boli dobré: Chris má skúsenosti s fungovaním obchodných spoločností a zároveň sa ako riaditeľ zodpovedá boardu ALA. Prezentácia to bola výborná a určite si z nej ľudia mohli odniesť mnoho.

Možno si spomeniete, že študentské firmy mali tiež stretnutia boardov (poradných). Počas nich všetci dostali niekoľko doporučení a zopár vecí na poriadne dopracovanie, čo ich posunulo ďalej. Board rozhodol, vedenie vykoná. V zmysle tejto logiky ma vôbec neprekvapilo, keď v utorok Chris na porade ohlásil, že nejakú chvíľu na škole fyzicky nebude. Keďže board školy rozhodol, že je treba navýšiť rozpočet, ide obiehať donorov. Ale nedá sa neoceniť, že tú zodpovednosť neprehodil na nikoho ďalšieho.  

Neľútostné boje

Ako je známe, Afrika je miestom ľútych vojen, bitiek, nepokojov a občianskych vojen. Tie sa ostatnému svetu vyhýbajú. Príčinou iste bude to, že civilizácia tam pokročila ďalej. Keďže ALA si kladie za cieľ podporiť zdravé povedomie o kontinente, nebráni sa, ba priam podporuje rôzne súťažné až násilné aktivity. Minulý týždeň sa konala akcia Battle of the Back of the Factory, po našom čosi ako vojna o zadnú časť továrne.

Exkurz

Slovenčina je trochu podivný jazyk. Slovo "battle" najskôr nemá dôveryhodný slovenský ekvivalent. Vezmite si takú bitku pri Rozhanovciach. Vraj dôležitá historická udalosť, no keď ju spomeniete trebárs v Ilave, prvá asociácia bude s krčmovou šarvátkou. Bitka má totiž nanešťastie aj úplne banálny význam menšej ruvačky či nakladačky...

V továrni sa hral ping-pong, stolný futbal a požieralo jedlo na čas. Všetko z toho sú očividne barbarské činnosti hodné zaostalých končín, kde ani šakaly nechcú spávať. Dnes večer nás čakajú ďalšie nevyspytateľné disciplíny, pri ktorých pôjde o česť, reputáciu a možno aj hnáty. Zatiaľ nám nechcú povedať, čo sa má diať. Sumárne to patrí do cyklu Súboj o sekeru (Battle of the Axe). V minulosti bolo údajne treba tlačiť auto po ceste okolo campusu na čas. Ale kto by tomu už veril, veď v Afrike autá nemajú. A ak aj áno, tak musia patriť cestovateľom. Možno bude treba preniesť byvola a stratiť čo najmenej spolubojovníkov.

Ostáva dúfať, že straty na mojej chodbe nebudú priveľké.

Afrika a Somaliland

Včera sme na chvíľu zažili dotyk menej rozvinutej Afriky. Medzi piatou podvečer a desiatou sme mali výpadok prúdu. Po minulé roky by to bol poriadny problém: študenti majú vtedy povinnú prípravu a aj všetka práca by sa zastavila: aktuálne sa stmieva po šiestej. Očividne sa už myslelo aj na túto možnosť a situáciu vyriešili záložné generátory. Osade z Nigérie dnes poznamenal, že takto to doma majú často.

Hamza je z časti sveta, ktorá sa volá Somaliland. To nie je to celkom Somálsko, resp. prinajmenšom pre ľudí ako on nie. Krajina nie je medzinárodne uznaná - napriek tomu, že je de facto samostatná. Nepríjemným dôsledkom je, že ich pasy sú uznávané veľmi podobne. Sú to síce de facto pasy, ale nie dosť dobré. Vybavenie víz potom trvá dlhé mesiace. Nie som si istý, či si toto ľudia a politici uvedomujú, keď je otázka uznania nejakej krajiny na stole. Rozmenené na drobné to potom nie je iba o vlajkách a hymnách, ale najmä o ľuďoch.

Pri včerajšej šachovej partii som sa od Hamzu dozvedel zásadnú vec: u nich doma sa strelcovi môže hovoriť imám. Fantastické. Koniec-koncov, pre Angličanov je to bishop: biskup. V severnej Afrike sa zasa jedna z figúrok volá elephant, ale ešte musím zistiť ktorá.